ROČNÍK I

Král, Jos.: Sam. Št. Osuský: Filozofia štúrovcov (recenzia)

In: BA I/l, 86-89

Východiskom Osuského diela je národná filozofia Slovákov, ktorej korene treba hľadať vo filozofii Ľudovíta Štúra. Základom Štúrovej filozofickej koncepcie je hegelianizmus a príslušnosť k tzv. heglovskej pravici. Cieľom dejín je humanita, národ má prednosť pred štátom (u Hegla je to naopak!). Dôraz na zvláštne poslanie Slovenstva v zmysle Herderovej filozofie dejín. Namiesto originality myslenia vystupuje do popredia hlásanie importovaných, miestnym pomerom prispôsobených ideí.

ROČNÍK II

Tvrdý, J.: Slovanská filosofie v díle Ueberwegova “Grundriss der Geschichte der Philosophie”.

In: BA II/4, 458-461

Kritika poňatia dejín českej filozofie - zámena cieľov realistického hnutia (T.G. Masaryk) s radikálnym pokrokovým hnutím (Antonín Hajn). Nesprávne hodnotenie významu a zmyslu Masarykovej filozofie vo svetle “nesprávnych” Pekařových názorov. Hodnotenie filozofie troch slovanských národov (českého, poľského a ruského) je poznačené tendenčnosťou a straníckosťou.

Štefánek, Anton: Malohontskí osvietenci

In: BA II/5, 533-557

Úloha učených spoločností pri šírení ideí osvietenstva na Slovensku. Význam založenia Malohontskej spoločnosti v r. 1809, orientácia na Fichteho, Schellinga, čiastočne Hegla. Rôznorodosť členstva: orientácia česko-slovenská, ale aj maďarsko-maďarónska. Prevládajúca orientácia na humanisticko-osvietenskú kultúru bez nacionalistických tendencií. Ťažisko filozofickej tvorby spočívalo v dielach Feješa a Šuleka. Šulek - problém teodícey a dôkazov božej existencie u Kanta. Feješ - aplikácia Fichteho filozofie a fichteovskej zásady stavu, spoločnosti a rovnocennosti každého zamestnania. Osvietenské tendencie Malohontskej spoločnosti: odmietanie neplodnej špekulácie bez empirického základu, pohŕdanie stredovekom, autoritami, obdiv ku Kantovej filozofii, dôraz na výchovu - najmä výchovu charakteru. Možnosť kontextu medzi ortodoxným postojom J.M. Hurbana a umlčaním Malohontskej spoločnosti.

ROČNÍK III

-----------------

 
ROĆNÍK IV

Tvrdý, Jos.: Problém dějin filosofie

In: BA IV/1, 1 - 12

Predmet a obsah dejín filozofie: DF sa začínajú starogréckou filozofiou, orientálna filozofia má význam ako určitý vysvetľujúci moment. Problém vymedzenia hraníc DF: nebezpečenstvo stotožňovania dejín filozofie s dejinami vzdelanosti. Zmietanie sa medzi krajnosťami extrémneho relativizmu a eklekticizmu. Windelband: pokrok filozofie spočíva v nepretržitom spracovávaní nových faktov a v zdôrazňovaní významu problému. Problém vymedzenia pokroku a vývoja v kontexte dvoch nezmieriteľných koncepcií (vývoj v kruhu, vývoj od nižšieho a menej dokonalého k vyššiemu a dokonalejšiemu). Určenie metódy DF: hľadanie pravdy, javiacej sa vo forme problému a následné skúmanie základných filozofických pojmov. Tretí stupeň: kritika filozofa a jeho koncepcie, alebo vžitie sa do jeho pozície.

Tvrdý, Jos.: Vztah Dobrovského k filosofii

In: BA IV/3, 276-295

Josef Dobrovský prijal Descarta a jeho historickú metódu. Dôraz na akceptovanie kritickej metódy. Kant zaujal Dobrovského iba v predkritickom období, ocenil kantovskú morálku ako ďalší vývojový stupeň Wolffovej racionalistickej morálky, nezávislej na teologických a metafyzických názoroch. Celkový názor Dobrovského: osvietenský pozitivizmus s nádychom nacionalizmu. Herder - hlavný zdroj inšpirácie Dobrovského otázkami slavistiky. S jeho menom sa spája jeden z prvých výkladov myšlienky romanitckej slovanskej filozofie dejín. Dobrovského príklon k romantizmu bol korigovaný racionalizmom (odmietanie neplodných špekulácií). Pravdu chápal ako náboženstvo vyplývajúce z osvieteného názoru.

ROĆNÍK V

Pražák, Albert: Hegel a Slovensko

In: BA V/4, 365-388

Vývoj od bezvýhradného prijímania hegeliánstva k tvorivej aplikácii Heglovej filozofie dejín na slovenské pomery. Vplyv Hegla na štúrovcov, najmä na Štúra, Hurbana a Hodžu. Orientácia na teóriu o duchu národa. Rozšírenie “Gestaltungen der Vernunft” o Slovanov, t.j. “poslovančenie” Hegla. Ústredný motív filozofie štúrovcov: historická úloha Slovanov pri obrane európskej civilizácie pred barbarmi. Prekonanie Kollárovej koncepcie “štvorkmeňovosti” Slovanov a jej nahradenie koncepciou uplatnenia práv všetkých jedenástich kmeňov - národov. Výsledok tohto procesu: národné (kmeňové) i jazykové osamostatnenie sa od Čechov. Snaha o etizáciu Hegla, chápanie vývoja národa - najmä ruského - ako snahy o dosiahnutie lásky, obeti, mravnosti a ľudskosti. Palárik: Románi prijali z kresťanstva predmet (tézu), Germáni myšlienku (antitézu), Slovania vytvorili syntézu (zmierenie tela a ducha, materializmu a idealizmu).

 
Hrušovský, Igor: Povaha rozumových funkcií

In: BA V/10, 833-837

Pojmy ako vyjadrenie vzťahu medzi telesami. Matematické vety kontra empirické súdy: matematické vety sú relatívne apriórne, kým empirické súdy majú induktívnu, aposteriórnu povahu. Termíny presvedčenia, viery: pri empirických súdoch sa zachováva možnosť - nie nutnosť - relácie medzi dvoma členmi. Myslenie vo forme súdov ako podstatný a nosný prvok. Problém ontologickej nutnosti poriadku a rozmanitých spôsobov jej realizácie. Rozmanitosť ako príčina vzniku pojmu možnosti. Vznik hodnotových súdov indukciou z jednotlivých prípadov, ich smerovanie ku kanonizácii vo všeobecný hodnotový súd.

 
ROČNÍK VI

Král, Josef: Tyršovy filosofické pokusy

In: BA VI/5, 420-436

Dve fázy vývoja Tyršovej filozofie: filozofia ako odborné štúdium, filozofia ako jednotný výklad sveta a života. Inšpirácia filozofiou Senecu a Schopenhauera. Veľké osobnosti svetovej filozofie uznával Tyrš iba v prípade, ak ich myšlienky viedli k Schopenhauerovi. Celkový záver zo štúdia dejín filozofie v interpretácii Tyrša: dualizmus stroskotal na protiklade ducha a hmoty, špiritualizmus vyústil do idealizmu, materializmus do skepticizmu. Schopenhauer ako finálne štádium európskej filozofie. Vývoj Tyrša od nekritického prijímania Schopenhauerovej koncepcie (60. roky 19. stor.) k vecnému a kritickému postoju (70. roky). Celkový význam Tyrša v dejinách českej filozofie: obohatenie starších smerov (schellingovský, hegeliánsky) o schopenhauerovský.

ROČNÍK VII

Hrušovský, Igor: Autogenéza

In: BA VII/2, 113-119

Prehľad filozofických predstáv o vzniku života: od štyroch živlov k Aristotelovi. Prežvanie aristotelovských predstáv do začiatku 19. storočia. Prekonanie nesprávnej koncepcie vzniku života prvoplodením. Darwinizmus ako predpoklad vzniku Haeckelovej teórie spontánneho vzniku života. Problém redukcie vitálnych prejavov na zákony anorganického sveta. Kritika mechanistickej koncepcie autogenézy. Pokusy o riešenie otázky emancipácie, života od neživej prírody: élan vital (životný elán). Reinke a jeho predstava realizácie autogenézy cestou intervencie vitálnych faktorov.

Hrušovský, Igor: Biologické a sociologické podmienky pokroku

In: BA VII/5, 457-465

Každé indivíduum sa vyznačuje pudom sebazáchovy, jeho rozsah korešponduje s mierou individuality. Fenomén solidarity s indivíduami svojho druhu. Rozumové formy človeka ako nástroj regulácie odstredivých tendencií. Otázka pojmu národa a vymedzenie jeho podstaty: príklon ku koncepcii národa ako sociologického útvaru. Fenomén hry a jej úloha pri výchove človeka, kľúčová úloha invencie ako pokrokotvornej formy autonómnej tendencie. Od náhodných invencií ako faktora pokroku k postaveniu invencie do služieb výroby na sklonku stredoveku. 19. storočie: prechod vedy ako agregátu nesystémových skúseností k plánovitej teoretickej sústave. Dva pojmy pokroku:

a) čoraz racionalistickejšie uskutočňovanie určitej funkcie

b) zlepšovanie sociálnej koordinácie.

Nekritický obdiv k štátnemu socializmu ako “jedinému východisku” z nerovnomerného rozdeľovania výsledkov vedecko-technického pokroku medzi široké vrstvy obyvateľstva.

ROČNÍK VIII

Novák, Mirko: Problém poznání a hodnocení

In: BA 1/VIII, 77-93

Jediná možnosť určenia filozofie vyplýva z filozofie samej. Dvojica súvzťažných pojmov subjektu a objektu ako východisko teórie a kritiky poznania. Určenie najvšeobecnejšej podmienky všetkej skúsenosti a praxe - ja a svet. Genéza vývoja subjektu od chabého životného pocitu k diferenciácii a množstvu odtieňov subjektívnych stavov po individuálnu životnú totalitu - ľudskú osobnosť. Axióma noetického subjektu a jeho určenie ako “ja” ako protikladu “ne-ja”. Problém stimulov ľudského poznávania, delenie na vonkajšie a vnnútorné stimuly. Niet dvojitej skúsenosti (hmotná a duchovná), ale existuje iba jediná skúsenosť. Problém hodnoty a funkcie, poznania a hodnotenia. Proces triedenia predstáv do logických foriem pojmov, t.j. pojmov hodnôt. Celkový záver: (duchovná) hodnota je vždy tým, za čo ju pokladáme. Problém axiotického subjektu, t.j. toho, kto hodnoty kladie (trieda, spoločnosť, národ).

Král, Josef: VIII. filosofický kongres v Praze

In: BA 6/VIII, 563-573

Sedem ústredných tém pražského kongresu: hranice prírodných vied, význam logickej analýzy pre poznanie, popisné a normatívne hľadisko v sociálnych vedách, náboženstvo a filozofia, kríza demokracie, problémy psychológie a pedagógie, úloha filozofie v dnešnej dobe.

Chápanie filozofie v zmysle sekularizovanej teológie, zachovávajúcej podstatné črty cirkevného stanoviska (Przywara), snaha o vymedzenie pojmu kresťanskej filozofie. Snaha o poňatie náboženstva ako základu syntézy náboženského a vedeckého poňatia sveta (Losskij). Diskusie medzi stúpencami demokratického a totalitárneho zriadenia, hľadanie východiska v syntéeze individualizmu a komunizmu. Problém princípu totality v pedagogike: proti atomistickému a subjektivistickému poňatiu sa kládla kooperatívna výchova a požiadavka jednotného svetonázoru bez upadnutia do strnulosti a dogmatizmu. Celkové hodnotenie kongresu: príliš voľné narábanie s určenými témami a malý prínos pre rozvoj vedy.

 
ROČNÍK IX

----------------

 ROČNÍK X

----------------

ROČNÍK XI

Tvrdý, J.: Dr. Josef Král - Československá filosofie (recenzia)

In: BA XI/1, 95-96

Prevaha analytickej stránky na úkor syntetickej. Narušenie kontextu medzi niektorými osobnosťami a unikanie ich celkového významu. Zaraďovanie jednotlivých osobností (česko)slovenskej filozofie s prihliadnutím na celoeurópske trendy. Kritika subjektívneho určovania národného charakteru filozofie. V podmienkach prvej ČSR bral Král do úvahy okrem filozofie Čechov a Slovákov aj filozofickú tvorbu Nemcov s pozitívnym vzťahom k republike a ruských emigrantov na území ČSR. Celkový záver: vyzdvihnutie objektívnosti diela - aj za cenu rizika prílišného objektivizmu.

Tvrdý, J.: IX. mezinárodní filosofický kongres v Paříži

In: BA, XI/5, 451-455

Ťažiskovými problémami kongresu boli descartizmus, otázka jednoty vedy, metódy, kauzality a determinizmu. Fyzikalizmus bývalého viedenského krúžku: požiadavka jednotnej reči a terminológie ako základného predpokladu vytvorenia jednotnej vedy. Ďalšie ťažiskové témy: pomer logiky k hodnote a k skutočnosti (Burkamp), nové chápanie emergentného vývoja. Otázka uplatnenia historickej metódy a jej pomer k hodnotám. Kritika súdobých historických syntéz ako mytologických konštrukcií a politických pamfletov, ktoré sa maskovali pláštikom objektivity.