ROČNÍK I

Rajecká, Z.: L. Hanus: Rozhľadenie (recenzia)

In: Obroda I/3, 153-155

Hodnotenie esejí ako známky kultúrnej vyspelosti národa. Ich miesto je medzi vedeckou a beletristickou tvorbou, výraz premyslených a zložitých problémov. vystupňovaný, jasný, vykryštalizovaný štýl. Témou esejí je otázka slovenskej duchovnej orientácie, cieľom duchovné rozhľadenie po domove a svete. Pochopenie tradície ako duchovného mosta medzi generáciami, zbaveného prepiateho romantizmu. Orientácia ľudu (národa) má smerovať k nadviazaniu duchovného kontaktu s Európou. Z politickej neslobody vyplývala provinciálnosť. Orientácia k suverénnej výške duchovného univerzalizmu: prekonávanie úzkosti a rozpoltenosti. Hanusov štýl je syntézou vedeckej exaktnosti a umeleckého pôvabu.

Skyčák, F.: Náš príspevok ku pokoju

In: Obroda I/4, 162-169

Svet nie je mechanický stroj na vyrábanie ľudského blahobytu. Západná metafyzika, na rozdiel od východnej, je ódou na logičnosť bytia. Metafyzický plán sveta evokuje, že nik nežije na svete nadarmo. Cieľom našich snáh má byť dosiahnhutie svetového mieru, čo je záležitosťou božou i ľudskou. Perspektívy mieru ohrozuje ľudská útočnosť (radikalizmus a fanatizmus), ktorá zasiahla aj Slovensko - každý kompromis sa chápe ako zrada. Útočný fanatizmus je spoločným programovým menovateľom fašizmu i komunizmu. Radikalizmus zasiahol aj náboženstvo a hrozí etablovanie jeho tolstojovskej formy (evanjeliá kážu zbaviť sa majetku, inštitúcií, kultúry, vedy a umenia). Útočnosť hrozí vyústením do "bellum omnia contra omnes". Namiesto fanatizmu treba dať prednosť kresťanskej umiernenosti. Predpokladom jej nastolenia je prekonanie samoľúbosti. Grécka kultúrnosť korigovala ideál muža - bojovníka na muža - pracovníka. Kresťanstvo síce prekonalo divokosť pokorou a láskou, ale ešte stále zostalo veľa priestoru pre vojny, násilie, inkvizíciu a pod.

Faltin, M.: L. Hanus: Rozprava o kultúrnosti (recenzia)

In: Obroda I/4, 210-211

Rozoznanie kladov a nedostatkov slovenskej duchovnosti, zistenie diagnózy a naznačenie spôsobu liečby. Kultúrnosť je duchovná stavba každého národa, formovanie a určenie kritérií na zušľachťovanie celého slovenského človeka. Cieľom autora je obroda slovenského človeka, spoločnosti a cieľavedomé budovanie slovenskej duchovnosti. Načrtnutie ideálu ušľachtilej osobnosti ako najvyššej stvorenej hodnoty. Kniha má význam vademecum slovenskej inteligencie.

Schmidt, L.: Jan Mertl: Z dějin politického myšlení (recenzia)

In: Obroda I/6, 297-300

Analýza najvýznamnejších politických ideológií od Platóna a Aristotela cez sv. Augustína a sv. Tomáša až po Rousseaua a dnešné politické prúdy. Zlatý vek, večne platné prirodzené právo, teória o rovnosti ľudí a o spoločenskej zmluve sú mýty, ktoré sa používajú ako bojové heslá k ovládaniu más. Platónov systém našiel reálny výraz v úsilí totalitných systémov. Aristoteles pokladá za najlepšiu ústavu, ktorá zaručuje maximálnu stabilitu štátu. Oporou tejto stability sú stredné vrstvy. Augustín postavil proti sebe Obec Božiu a obec pozemskú. Macchiavelliho nezaujímali ideológie, ale politické metódy ako také. Záujem štátu treba klásť nad všetky ostatné záujmy a ohľady. Liberalizmus vychádza z toho, že medzi individuálnymi a kolektívnymi záujmami niet rozporu. Politické myslenie 19. storočia hodnotí Mertl ako analytický rozklad všetkých hodnôt.