BranoK's Home Page

Home page BranoK

Moje Básne
	Som odhodená kosť kosť, ktorá nosí na sebe znamenie nešťastia ~
	Suchý list pomaly padá v jesennom vetre na miesta kde som ťa stretol. Tam som spadol do tvojich očí. Ešte stále ťa vidím ako tam stojíš. Vlasy ti apaticky padajú do tváre. Som vo veku keď sa bojím dotknúť rukou len tak náhodou nie mnou zavinenou dievčaťa. Ty ma poznáš. Pozri sa na mňa, dievča a povedz mi čo si mám myslieť. Nechcem ťa dievča ospevovať chcem len aby si ma pochopila. ~
	Mám možnosť spoznať ľudstvom nepoznanú veľkosť lásky. Ale nielen platonickej. ~
	Nebeské hlasy volajú s nami tu na zemi Gloria in Excelcis Deo! Vypusťme svoje srdcia nech vyletia ako ranné lúče slnka k Bohu aby sme mohli milovať bez priepastí. ~
	Trháš mi srdce dievča Padám do bezodnej ničoty seba Môj výkrik ti doznieva v očiach vidím Len pokoj vládne v tebe Nevidíš ma ja však sledujem každý záchvev tvojho ja Si terčom mojich očí Však po výstrele krvácam len ja. ~
	Vidíš tú priepasť plnú pavučín bojím sa jej že ma vtiahne do seba ako čierna diera vesmíru Kto nájde v nás štvrtú dimenziu vzťahov? Určite len Boh Alebo dieťa? ~
	Už sa mi strácaš dievča Už ťa nevnímam ale ešte ťa nechcem stratiť Neodchádzaj prosím! Stačí mi jeden pohľad na teba dievča keď sa tvoje oči predierajú pomedzi davy ľudí Všetci sa kamsi náhlia len ty tam stojíš a tvoj pohľad mi vraví že sa bojíš a potrebuješ čisté dotyky očí. ~
	Môj hlas pomaly preniká cez brány vznáša sa stúpa a hovorí o tom čo chcem aby bolo Čoho sa dotkne premení na chápavé semiačko Zasadím ho do božej záhrady ~
	Stále sa mi duša trepoce počuť šum ktorý vydáva Neustane Stále musí žiť ~
	Každý padá do blata tomu ktorého už nevidieť tomu pomôže Boh tvojou rukou Len si ju tak kŕčovito nedrž pri tele! ~
	Naraz cítim že ty si tu, Pane a neviem čo skôr Chcel som ti toho toľko povedať a teraz keď si tu nič neviem Mal som pripravenú uvítaciu reč a teraz vidím že všetko je zbytočné Stačí mi keď sa na teba len pozerám Do tvojich očí srdca Zavrel si mi dvere Čakám len kedy otvoríš okno! Tvoj pokoj nech vládne na zemi lebo pokojnejší nepoznám! ~
	Mám nejakú šancu že mi odpovieš? Či mi dáš poznať odpoveď na otázku Načo všetky tie boje a podobné blbosti? Vari z krvi musí žiť tento svet?! ~
	Už nechcem byť unášaný opojným vínom vytriezvenie je nepríjemné Už tiež nechcem snívať o tebe dievča lebo prebúdzanie je zlé Keď tak o tebe premýšľam zisťujem že som prilepený na tvojich viečkach ale je to niečo ako keď motýľ padne do vody Vtedy cíti Dolietal! Hľadal som ťa dievča Pritom som seba stratil Tvár úplne rozbitá tvojím pohľadom Upadám do seba ~
	Vďaka vám páni za to že ste ma infikovali strachom zo života snom a nesplniteľnou túžbou Len na jedno ste zabudli Vyliečiť ma z ľudskosti! ~
	Mám rád malé deti lebo ešte nevedia čo robia Zas' alkoholikov nie Tí totiž nechcú vedieť čo robia ~
	Pohľad cez strácajúce sa myšlienky Aký je? smutný? spokojný? Možno je láskavý Nie! Je triezvejúci Myšlienky sa strácajú ako sen nadránom znovu som myslel na teba dievča ~
	Sprav prosím o čo ťa požiadam! Nečítaj ďalej, len počúvaj! Teraz! Čul si? Ako keď čosi tvrdé padne na zem Malo to zvonivý zvláštny zvuk Ako keď zo stromu padne zhnité jabĺčko To bol kameň ktorý mi padol zo srdca! ~
	Je mierember posledný mesiac v roku trinásty Padá biely bielučký mier Trocha studí po tom pekelnom horku Augusta Diocletiána Je nezvykom Čiernotu už nevidieť Len padaj! Už niet 'ni takej zimy ako keď ho nebolo bielučkéh zlata voňavého ako peceň matky či remeň otca Ten mier stále padá na našu zem a ja rozprávam tou rečou zeme ktorú milujem Som tak šťastný keď je u mňa toľko bratov sestier cítiacich to čo ja ľudí prežívajúcich to čo ja Ďakujem vám všetkým že vás môžem mať rád ~
	Všimni si ľudí ako sa boja mojich očí Nie je chybou ich mať Tak k čomu teda slúžia?! Aby sme videli ako sa boja? Ľudia sa boja mojich očí Mám v nich čo ich desí Moje oči sú zrkadlom duší Vidia sa v nich Dokonca i sochy sa ma stránia ako keby ich nemohli zatlačiť ako keby sa báli Preto sú také chladné! ~
	Krásny je i keď uzavretý svet v ktorom sa pohybuješ Štyri steny Ale nie sú obmedzením Práve naopak sú uvoľnením akousi trojrozmernou obrazovkou in medias res Prekrásne zelenoprekvitnuté stromy leto motýle svrčky dobiedzavé slnko V tom všetkom môžeš žiť Je to ako spomienka v ktorej zosneš Máš svoj vlastný nedotknutý možno detský panenský svet do ktorého nepasuje žiadne zlo v ktorom krásou presýtená letíš hádam ako ten motýľ Sadol ti do dlaní! Máš krásne krídla Leť! Dotkni sa nebies prines z nich pozdrav Nedokážem sa ti zahľadieť do duše a podať ti ruku tebe ktorá žiješ v onom vybájenom svete štyroch stien trojrozmernej prírody a motýlich krídel nesúcich pozdrav z neba ~
	Okno do tvojej duše Dobre to vedieť preto ti pozerám do očí Možno som zmetený stále si predomňou stále si v spomienkach Ja sa nebojím ten čas je stále tu ~
	A dnes opretý o vybielenú stenu za spevu zboru vidím ako pár ľudí tu hore pred dažďom ukrytých žije v Bohu Mlčí o šťastí za hranicou schopností tých najinteligentnejších ľudí však plných pesimizmu sveta ~
	Neopísateľné pocity ma ovládli už som nemohol zniesť ťarchu čakania Keď sme odchádzali k nim chalani len pozerali Medzitým zmätok Čo jej poviem?! Dvere sa otvárajú. Mám srdce v krku Počkaj! Chcem aby sme sa vzášali nad svetom aj sami nad sebou ...Nie! Ostala len horkosť v srdci ~
	To čo si myslíme dostane sa do kníh O to nemám strach Bojím sa len že raz na nás budú päsťami spomínať Sme naláskaví S láskou by nebolo dymu požiarov ani ozvien výkrikov Neplakal by som ~
	Búrna matvá noc na hrb! Tvoje objatie jak hran studí A mesiac dievi Ach, búrna noc Už dav ti spiechá na pomoc Búrny je tiež. A jak! Nedel som a viem to nevdojak že pomoc príde a ulie mi A ja, pustený k mrakom nájdem ta a skasím ten fjúčr svet naspäť drakom ~
	Rovina je pustá pieskom A suchá je dych nepozná Tento kraj plošina je žírna Tam vietor páli ústa. Znám tú zem mne dojkou bola! ~
	Myslím že cítim ako prichádza hlas ako vídam ťa v záhradách jať sa rias Niekedy nechcem aby ten čas zmizol Je mi tu dobre! V páľave chladí meč tvojich zrakov On prichádza sem Sem do môjho srdca prináša sen Je to zmes pocitov alebo fráz? Však dúfam len v jedno že nie je to vrah! ~
Riekanka o snení	Náš deň sa už vlečie dobrých päť krás Však neviem či tečie stále a tíško po šiji hladí nás Snáď sa len mýlim a je to len blud Stále si myslím že dotknem sa rúk Koniec je blúzneniu a koniec hrám prišiel čas dymu Ja som znova sám ~
	Zatmenie v hlave Och aká krása Viem som delíriom Znovu precitám A pritom neviem že tá bytosť ktorú mi dalo Miesto zabudnutia uberá z môjho kráľovstva bláznivo veľa lánov ~
	Idem! Spiechám už ktomu dubu Časom padne z neho i poledný lístok Ktosi sa snaží ma zmiasť Okamih ďalej pláva po prúde Vôbec sa tomu nebráni Áno! Áno! ~
Feslo derven álnesko	Už je to tu Zdá sa že my, synovia kniežaťa Balda chápeme sa moci Vrháme sa po nej každý jak hladný vlk Chceme si odniesť ten najlepší kus spoločnej misy Ruky sú plné žeziel bohatstva a zlata prútov striebra Každý má taký prút pre seba Ach, mali ste pravdu, Otče Svätopluku jak ľahko sa lámu! ~
	Z pôrodníc čuť rinčanie zbraní Práve sa tam rodia bojovníci Staré viny ich už preboleli i keď odpustené ešte nie sú Ale hriechy ktoré sa im rodia v hlave tie ešte len začnú omínať ~
	Trnule sediacemu v sychravý podvečer svitom krbu slniac chrbát zdá sa mi že tiene mihotajúce sa na stene popri krížu menia sa i tvárami A tie ohyzd xichty papuľami mrzkými vykom vlkov čo z hnusu hnisu žijú mŕdzia svoju tvár, svoj xicht ku mne: Služobníci tvoji sa tu schádzajú... Pane náš, čo u teba snom u nás rozkazom! Žiadaj si tu ten kríž spáliť či snáď len aby sa nerieklo niekoho dať zbiť či zabiť či chceš snáď, či bratovraždu skonať len?! Chytro vrav, chytro len, bo náš čas nám krátky je a uznaj Pane, naša služba raz ti, tebe, tvojmu ja, čo absolútnym mieni byť bude potrebná, len si od nás chci! Dľa reči tvojej súdim, povedám a myslím, že moc máš a činiť môžeš vskutku všetko Však skulinka v reči tvojej, škáročka je... zaiskril som diablovými očami. Zmraštil čelo, skômavým pohľadom sa spýtal: Rekni človeče, čo za chybu vidíš... prisunul sa bližšie by lepšie čuť mohol Tvár zi zvraštil sluchy napäl. Rečiem: Nezvádzaj už martýrov by vzdali by sa hneď Boha ni čistých, by si nečistou pokrkvili srdcia A rád maj slovenských to otcov, čo sú obťažené ťarchou tie ich pracné plecia Nosia na nich pokuj a ticho idú ďalej ~
	Dnes som zažil ďalšie pohladenie slnka Práve pršalo a my cestou domov sme šli pod jedným dáždnikom a točili o ničom Ďakujem ti braček dádik že vohnal si ju ku mne Smola len, že cesty viedli inam ďalej Akiste doma v chodbičke zhodila zo seba sympatie nerozumných a šla sa zohriať ku krížu. ~
	Pre mňa začína tá chvíľa kráčam po rozochvených doskách vzdychajú pod mojimi ťažkými krokmi Pre mňa začína tá chvíľa ako z dolín vanie chlad Moje ruky siahnu poň Túžia poznávať Túžia vždy Boh nám totiž dáva jeseň Po roku znova opadáme Je krásne byť ~
Bosna '92	Zvláštny to čas keď deti mocnejšie sa držia sukní keď aj chlapi po hromžení skryjú svoje mocné dlane Päsť sa boja vydvihnúť bo z výšky letia pekelné pozdravy železných sŕdc Prečože sa len po nich matička zem prehadzuje z boka na bok?! Zvláštny to čas Nechce pršať fúkať nesneží Smrť rukávy súka A to pole kde z krvi mozolí ľahko ľahúčko božie chleby rástli dnes k nebu nezohýba hlávku klások Lež čiesi ruky tam k nebu vánok hladia ~
	Dnes videl som ťa jak miluješ tam Boha Tak trocha závidím mu Ako otváraš sa nebu Ako kľačíš kdesi vzadu počúvaš čo hovorí V svojom srdci nesieš kúsok zdravasu pre domovy Túžim chcem ti synom byť by som mohol k srdcu tvojmu svoje tuho pritúliť ~
	Nahý utekám čím skôr preč Preč! Majú len môj plášť aké šťastie V letku zdá sa svet rýchlejší Rýchlejšie sú tiene, mihotky svetla kľukatejšia cestička Viac krovia menej bolesti Náhlim sa k istote Och, aká je milá! Ona je to čo mi treba V zore krvavého slnka siluety križovaných Zdalo sa mi? Majú len môj plášť aké šťastie Rýchlejšie sú tiene, mihotky svetla viac strachu Nahý utekám k istote pozohriať si ramä ~
Haarec	Sniť sen príď sem Vryť klin v klát, sňať Vzdať práv hláv sa smiať Snáď zovať a vorvať klam v plam! ~
Havel havelim	Črel kal čriev a čkal Snáď mal však klal A tvor hneď žral Ryk A krik Dur! Si sám Si zmam! Tak zlám! ~
	Bývajú roztrasené ruky dávajúce niekedy sa hnevám sám na ne Keď držia ťa hneď planú ruky dávajúce sám hnevám sa na ne Tebe blednú pery v očiach také nevľúdne Tebe otvoria sa nechcení ako knihy tajomné Tvoje vychladnuté krásne blednú rety Prvosienka upálených vzrastieš k nemu až smutné v spiežovcoch sa zlesknú tiene Dávajúce jasné oči zmenia sa mi v snenie Ruky dávajúce smé držia teba Čas je! Idem odísť z cmitra cestou neba Kdesi zvonia poďme smelšie mne už treba hľadať ruky inšie ~
	V tieni chrámu čiesi stopy na mňa tíško volajú Večná žiar a tymián Vedú inam tieto šľapy v zabudnutú krajinu Sám som nimi kráčal napred ~
	Kedy slnce zrána povyhupne k nebu? Už roky sedám k tomu nášmu oknu a ono svietiť nie a nie a nie a nie Možno pocítilo poníženie A tak jak ja mám nevychodiť tak ono lúčmi chce len chladiť ~
	Blahoslavené ticho nedeľných ulíc Len vietor češe lístie stromov dievkam do vlasov Zoschnuté objíme prefúka trámy spálených domov V náručí hrobov ~
Dve modlitby	Pane môj! Modlím sa k tebe slovami rukami modlitbu skrovnú Oči mi zbolené zatlačí prstami len Pán môj Modlím sa k nemu Srdce mám v hrudi v prachu ležiace Skúšal som zletieť hor' duša mi neboce! Modlím sa Pane môj modlitbu skrovnú rukami slovami so srdcom vyrvyným skladám mu moju modlitbu k Pánovi v žalosti svojej v prachu ležiaci dlane zodvíham k milosti božej ruky zodvíham! ~
	Zľahka planúce tóny Neprijímam! Vrážajú do seba Usínajú v tichu Nikto im nepovie Povie! Nepovie Sú opatrné Zľahka vzplanú Vzplanú? V nekonečnom vzplanutí V náhodilé pokusy Dokázali opak Oblažia dušičku podídu k nebíčku Planúce tóny ~
	Spomienka prišla Malá ufúľaná krásavica Riekla prosto že je moja Prišla tak ticho a ticho tak i zmlizla ~
	Podtrojkorunné lúky! Srieň na nohách na múroch kláštora Hora dýchla, z rieky opar na stratenú retiazku Cíti ešte tlkot srdca?! Mrkvár v mláke čosi stratil bezmocne čerí vodu Srieň na nohách úbohého brata mrkvára z mláky Habitom čerí vodu za múrmi kláštora ~
(Vierke!)	Skladám svoje dlane v tvoje Kŕčovitý pohľad vez fialové zore cez prsty briez bezrukých hviezd zmĺknutých hniezd ~
(Vierke!)	Nie! Bez tela sa vzlietnuť nedá od vanúcich sa konárov Od záhrad nie! Bez teba sa veru nedá zmiznúť Predrať sa cez nespočetné skryté rany nepríčetné hladné davy s láskou k tebe moja milá! ~
	Sme len snom božím Nebojme sa že precitne! A Boh má rád svoje sny Povedz mi kto rád nesníva? ~
	Požehnávaš svojimi krokmi túto zem Boskami ju treba zmyť! ~
	Dravci zlietli Čudák s briadkou havranie tance krepčil Vzduch stuchol Pomedzi jatky Belzebula plašil Akokoľvek očistený ohňom s prepálenou fakľou chodil Boh prorokovi vdýchol život A čistý oheň Abraháma strovil ~
	V to zvláštne ráno keď neviem či sním prichádza jeseň a tancuje mím Na dlažbe mesta radnica spí Na tráve v parku psy poskakujú Chudobné dievča zápalky predalo a cínový vojačik plače usedavo Bo nenšiel devu svojich snov Tak i on dušu ti zapredal no svoje sny nenašiel Plače usedavo! ~
	Chladí mi vietor spálené vnútro šeptom lístia rany hojí Kaplnka Božích vzdychov v tieni javora v pustine tichá čučí. ~
	Vietor Jesenníček chytí tvoj tieň jemne dýchne naň rozohní roztaví dlaň ako niekto ako prišelec ~

Visitors:	Posledná zmena: 24. jún 1998
This page hosted by Get your own Free Home Page