DUSOFT - Daniel Duriš
Niečo o Danielovi Durišovi, zakladateľovi firmy DUSOFT:
Narodený: 2.7.1980, Košice
Bydlisko: Galanta, Slovenská republika
Povolanie: Študent - to je ale povolanie, čo? :-)
Škola: Gymnázium slovenské v Galante
Záujmy: počítačové programovanie, literatúra, žurnalistika, futbal...
Počítač: PC AT 486 DX4/120 mHz, 16 Mb RAM, 1083 Mb HDD, SVGA PCI 1 Mb, Yamaha OPL3-SA, 3,5" FDD, 16x CD-ROM, Canon BJC-240, klávesnica, Win '95 US, myš
Niečo o počítačových začiatkoch:
Čo pre mňa znamenajú počítače? Veľa... Sú mojou hlavnou zábavou a požieračom času :-) počas celého môjho doterajšieho života. Ako som sa dostal k počítačom? No, ak sa rozpomeniem na úplné začiatky, bolo to asi cez digitálne vreckové videohry. Prvú videohru (bol to nejaký poľovník, čo strieľal na vtáky) som dostal, už sa nepamätám kedy, z Maďarska od príbuzných. Neskôr to bola ruská videohra, kde sa potápač potápal za pokladmi, pričom ho ohrozovali chápadlá chobotnice. Samozrejme, nejaké skúsenosti a zážitky som mal aj z maringotkových videohier. Spomínam si hlavne na videohru, ktorú sme s bratom hrávali v Sklených Tepliciach, kde sme chodievali na dovolenku. Bolo to nejaké autíčko (džíp), ktorý musel zdolávať rôzne prekážky (preskakovať priekopy, strieľať do protiidúcich áut...). Asi v roku 1987 som sa dostal už k "ozajstným" počítačom. Boli to počítače typu PMD 85-1, 85-2 a Didaktik Alfa a Beta. Tieto počítače boli v učebni vo vtedajšom Dome pionierov. Tam som sa prvýkrát dostal k akému - takému programovaciemu jazyku. Najprv to bolo československé Logo - korytnačka Žofka a v tých časoch veľmi populárny Karel (robot, ktorý staval v trojrozmernom priestore rôzne objekty z tehličiek (československé Logo v 3D). Neskôr ma neobišiel prvý BASIC, z ktorým som sa stretol. Bol to buď PMD alebo Didaktik Alfa BASIC. Krúžok výpočtovej techniky, ktorý som navštevoval, sa zameriaval hlavne na výučbu grafiky, a preto som sa naučil príkazy pre prácu s grafikou (SCALE, LABEL, PLOT, AXIS a iné, ktoré si už nepamätám). A keď nás nechali hrať hry, boli to hlavne: starý dobrý Penetrátor, nejaké autíčko (na konci hrala hudba Pozor zákruta), nejaký vrtulník (bombardovanie mesta), Fred (logické bludisko s panáčikom), a snáď najznámejší Boulder Dash (krtko v bludisku) a iné, na ktoré sa už ani nepamätám. Občas som zazrel v "pancierovej" miestnosti - teda pancierová tak úplne nebola, len so železnými dverami :-) - akýsi super výkonný počítač, ktorý každý v tých časoch vychvaľoval - PP 01 a novší typ PP 06, čo bol pravdepodobne československý klon PC XT. Ale len zazrel, pretože dvere boli vždy zamknuté a do vnútra sa dostali len tí "vyvolení". Nemožno mi ešte nespomenúť počítač Commodore 64, ktorý som objavil u bratranca a prvýkrát som spoznával výhody osem bitovej architektúry. Ako ináč - pomocou hier. V pamäti mi utkvela najmä spomienka na hru Paperboy (panáčik na bicykli hádže noviny), Bruce Lee (panáčik v bludisku), Saboteur (ninja v bludisku) a nejaká hra, kde ste ukradli susedovi kosačku, a keď vás naháňal, išli ste so zapnutou kosačkou cez jeho trávnik a mali ste zacieľ mu to všetko vykosiť (pritom on vykrikoval všelijaké smiešne pokriky - čo urobí, keď vás chytí - proste úplná sranda). Pamätám si aj najkvalitnejšiu hru tých čias - Platoon, kde boli neuveriteľné zvuky (pokriky a podobne). Potom prišla Revolúcia, teda tá Nežná a nastal boom počítačov. Objavili sa obrovské reklamné kampane na počítač Didaktik M, ktorý som dostal v roku 1991. A vtedy začala moja mánia, celé dni som presedel pri počítači a programoval v BASICu. Hry som nehral, pretože magnetofón, ktorý sme mali, nefungoval tak, aby mohol nahrávať hry. Bratranec mi povedal, že hru si budem môcť zahrať až vtedy, keď naprogramujem prvú hru s pohyblivým objektom (za čo som mu dodnes vďačný) a stalo sa... Hra bola na svete, ale magnetofón nechcel fungovať. Ešte stále si pamätám na tie časy, keď som stopäťdesiat riadkové hry prepisoval z knihy do počítača (potom nechceli fungovať, a keď som ich konečne opravil, zahral som si hru jedenkrát a bol čas ísť spať). Ale aj tak som sa nakoniec dočkal, keď som dostal (bolo to, tuším, v roku 1993) disketovú jednotku D-40 na veľké diskety (5,25"). A potom sa to už valilo... Objednávky hier (jedna hra za tri koruny) cez inzeráty frčali a nakoniec som nazbieral celkom slušnú zbierku hier (mimochodom - mám ju až dodnes). Kamarát mal Didaktik M, ale iba s magnetofónom, a tak som k nemu vždy cez prázdniny preniesol disketovú jednotku a nahrával u neho hry. Druhý kamarát mal zase Didaktik Gama, opäť sa konalo známe prenášanie disketovej jednotky a nahrávanie hier na diskety. A tretí kamarát vlastnil tiež Didaktik M, nepýtajte sa ma, čo sa zasa dialo. Medzitým sa krúžok výpočtovej techniky trochu rozrástol a vedúci krúžku tam doniesol svoj vlastný Didaktik M. Ja som doniesol diskety a už to jelo (pamätám si, akí boli všetci žhaví, keď som im tam doniesol disketu s programom Zodiac Strip - inak povedané Strip Poker :-). Ale to už bratranec zakúpil počítač PC 286/16 MHz, a tak som sa dostal už k naozaj kvalitným hrám a programom. Prvýkrát som videl, čo je to 256 farieb, aj hudba z PC Speakera sa mi vtedy zdala geniálna (nuž oproti Didaktiku M). A tá nadherná grafika... No, aby som nezabudol - v robote u mojej mamy mali PC XT, kde som sa chodil hrávať, síce to bola iba EGA grafika (16 farieb), ale tie hry sa mi páčili (názvy si už nepamätám, pravdepodobne: Spacegate, nejaká hra o mačke a... už fakt neviem). Potom počítač ukradli a bol som opäť na Didaktiku M. Ale aj tak naňho nemôžem nič zlé povedať - tie dlhé hodiny strávené pri počítači (hry Hostages, Phantom F-4, Phantom F-4 II, Lotus Esprit, vynikajúce textovky od firiem Fuxoft (Indiana Jones 1-3, Podraz 3 a iné), Cybexlab (Belegost), MS CID (Rýchle Šípy 1-2) a iné, ktoré som nakupoval od firmy Ultrasoft (distribútor československých hier, hry: Bukapao, F.I.R.E., Star Dragon a kopa iných). V novembri roku 1991 som začal odoberať aj časopis o počítačových hrách - BIT (bolo to jeho prvé číslo, vlastním všetky čísla a podľa môjho názoru to bol najlepší slovenský (!) časopis, čo sa týka dizajnu, článkov a celkového obsahu (Riki sa mu nevyrovná ani dnes a Hráča som ešte nevidel - pravdepodobne nízky náklad :-) )), ktorý vydávala taktiež firma Ultrasoft. Tento časopis mi vtedy pomohol pri celkovej rozhľadenosti o stave hier a počítačovej techniky vo svete a už som si nerobil žiadne nádeje, aký mám vynikajúci počítač. Ale mne vtedy plne postačoval. Naprogramoval som na ňom v BASICu svoje najlepšie hry (akčné - Starwars, Delo; textovky - Indiana Jones junior, Organizácia Dusoft (nedokončené), Podraz VIII + textovky s grafikou - Giggo Stopár (nedokončené); strategické - Black Knights, nejaký fubalový manažér (nedokončený), Akcie, Alien VIII, Mesto) a kvalitné užívateľké programy (kresliace - Kreslič, Drawer; disketový manažér - Dan Commander) a nespočetné množstvo rôznych utilít. Časopis BIT prestal vychádzať v decembri roku 1994 a odvtedy som si nijaký časopis neobjednal, ani nekupoval pravidelne. Vo februári roku 1996 som si kúpil počítač PC 486 DX4/120 MHz s procesorom AMD, pamäť 4 MB, hard disk 1083 MB (1 GB) a myš. Na začiatku som tam mal MS DOS 6.0 a Windows 3.11 for Workgroups. Neskôr som prikúpil 4 MB pamäte (celkovo už 8 MB). Nainštaloval som nový systém MS DOS 6.22. Na konci roku 1996 bola prikúpená zvuková karta YAMAHA OPL3-S s dvoma reproduktormi. V roku 1997 som prikúpil 8 MB RAM, čo celkovo predstavuje už 16 MB. Prikúpená bola aj tlačiareň Canon BJC-240. Nainštaloval som nakoniec aj systém Windows '95 z diskiet, neskôr som ho kvôli problémom odinštaloval. Potom opätovná inštalácia, ale už z CD verzie (stiahnutej na disketách :-) ). Kúpená bola aj nová myš a CD mechanika Acer so šestnásťnásobnou rýchlosťou. Tak viac - menej existuje môj počítač v tejto konfigurácii až dodnes. V roku 1997 na začiatku pracujem po prvýkrát s počítačom úplne odlišnej platformy: Apple Macintosh. Jedno musím uznať - nijaké padanie systému, či zavesenia. Ak sa aj nejaké vyskytlo, stačí urobiť jedno - vytiahnuť počítač zo siete, zasunúť do siete a opäť naštartovať. Mac OS je taký pozorný, že hneď po nabehnutí systému vypíše niečo v tom zmysle, že počítač treba vypínať pomocou klávesnice :-). Neskôr na mojom počítači získavam Turbo Pascal (v7.0) a Borland Pascal a začínam programovať v Pascale. Zatiaľ to ide a práve pripravujem novú hru: Organizácia Dusoft (nie je to konverzia z počítača Didaktik M, aj keď by sa to podľa názvu mohlo zdať - pôvodné záznamy o Organizácii už nemám, a preto vytváram novú hru s rovnakým názvom). Zatiaľ jediný väčší program, čo som urobil, je Datasaver - databázový program. Záujemcovia píšte na adresu: dusoft@hotmail.com
Niečo o internetových začiatkoch:
Prvýkrát som sa dostal k Internetu (som konzervatívny - Internet bude pre mňa vždy s veľkým začiatočným písamenom) u môjho bratranca - no nebol to tak celkom Inet, skôr jedna bratislavská BBSka (tuším PC Revue). Ozajstný Inet ma čakal na Cofaxe 1995 v podobe strašne preťažených liniek - takže nič moc z toho browsenia nebolo. V septembri 1996 otvorili v Slovenskom národnom múzeu inetovú kaviareň a tam som prvýkrát odhaľoval tajomstvá Siete sietí. V januári 1997 som sa dostal aj k IRC a pomerne pravidelne som sa s mojimi virtuálnymi kamarátmi stretával. No a tak to viac-menej (až na tých virtuálnych kamarátov) ide dodnes. Ako som zistil, s virtuálnymi kamarátmi treba byť každý deň aspoň na dve hodiny v spojení, inak si vás nikto nepamätá a ste stratení - takže som to nakoniec vzdal. Momentálne sa len občasne pripájam na IRC a kecám s ľuďmi. Inet ma však baviť neprestal a asi ani nikdy neprestane :-)...
Ak chcete môžte mi poslať poštu na adresu
dusoft@hotmail.com.
Podporte slobodu slova na Internete!
Som mobilný - používam Internet! :-)
Táto stránka je prevádzkovaná firmou 
Získajte vlastnú Home Page zadarmo!