Na úpätí Zobora ležia ešte i dnes ruiny bývalého kláštora. Dátum jeho založenia nie je dodnes známy. Je možné, že jeho fundácia siaha do veľkomoravského obdobia v 9. storočí, avšak najneskôr koncom 10. storočia už určite stál a bol známy po krajine. Je teda najstarším kláštorom na našom území.

Pohľad na budovu kláštora v polovici 19. storočia

Kláštor - (lat. Claustrum - uzavretie) - označenie komplexu budov a pozemkov slúžiacich istému spoločenstvu osôb. Sú viazaní sľubom a žijú tam podľa určitých regulí, ktoré im umožňujú žiť podľa evanjelia. Okrem toho plnili charitatívne ciele, starali sa o chorých, starých, ošetrovali ranených, vyučovali na školách a podobne. Význam kláštorov v ranom stredoveku bol ten, že ich prostredníctvom sa pre Európu zachovávala antická kultúra a šírili pokrokové výrobné a poľnohospodárske technológie. Boli to vlastne centrá vzdelanosti vtedajšej spoločnosti. Prvé kláštory vznikli v Egypte, Palestíne a Sýrii.

V zoborskom kláštore žili mnísi benediktínskej rehole s ich predstaveným opátom, ktorého určoval pápež. Benediktíni sú poľnohospodárska rehoľa, ktorá učila ľudí v okolí svojich majetkov racionálnemu hospodáreniu. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Majetky opátstva siahali roztrúsene od Turca a Považia až dolu k Dunaju. Ku kláštoru sa viažu aj najstaršie a najcennejšie písomné doklady z nášho územia - Zoborské listiny, pochádzajúce z rokov 1111 a 1113 a ktoré sú dnes uložené na nitrianskom hrade. V prvej z nich sa rieši spor ohľadne vlastníctva poplatkov medzi kláštorom a kráľovskými vyberačmi mýta. Listina z roku 1113 obsahuje súpis majetkov zoborského opátstva a spomína sa v nej viac ako 150 obcí. Kláštor poskytoval útočisko pre obchodníkov, ktorí tu boli v bezpečí aj so svojím tovarom počas oddychu alebo noci. Mnísi tu pôsobili až do roku 1468, keď sa administrátor nitrianskeho biskupstva Ján Vitéz zmocnil správy kláštora. Vzápätí sa obrátil na kráľa Mateja Korvína aby pápeža požiadal o potvrdenie tohto stavu. Pápež Pavol II bulou zo 17.9.1468 pridelil všetky majetky Zoborského opátstva biskupstvu. V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo Kazimírové poľské vojsko.

Na tomto mieste dal v rokoch 1692 - 1695 biskup Blažej Jaklin postaviť nový kláštor a povolal tam kamaldulský mníšsky rád. Mnísi sa okrem modlitieb a fyzickej práci zaoberali aj obchodom, prijímali peniaze do úschovy a požičiavali na úrok a venovali sa aj vedám. Pôsobil medzi nimi aj jazykovedec, autor latinsko-slovenského slovníka P. Romuald Hadbavný. Od roku 1720 v kláštore bol zároveň noviciát pre celé Uhorsko. V roku 1782 cisár Jozef II zrušil mnohé kláštory a medzi nimi i zoborský. Budova ďalej slúžila viacerým účelom. Do roku 1850 ju študijný fond dával do árendy, potom ju spravoval samotný fond. V roku 1786 tu zriadili manufaktúru na výrobu súkna, tá však čoskoro skrachovala. V roku 1886 budovu odkúpil biskup Roškováni a pre vhodné klimatické podmienky tu zriadil ubytovňu pre chorých na pľúca a bola navštevovaná hosťami až z Balkánu. Kláštorný hostinec slúžil ako známe výletné miesto. V 30-tych rokoch budove pristavili dnešnú manzardovú strechu a 1. júla 1953 tu slávnostne otvorili liečebný ústav.

Súčasný pohľad na miesto prvého kláštora a učilišťa na Slovensku. Dnes liečebný ústav pod Zoborom

	Z bývalého kamaldulského kláštora sa dodnes zachovali len tieto bližšie neurčené zvyšky múrov. Tieto ruiny sa nachádzajú v areáli Liečebného ústavu v Nitre.
	Pod ruinami by sa zrejme našli základy pôvodného benediktínskeho kláštora z 9. alebo 10. storočia. Podrobný archeologický výskum sa tu však ešte neuskutočnil.

Rády pôsobiace v Nitre

Rád - (lat. Ordo) - spoločenstvo osôb viazané v prípade reholí 3 - 4 sľubmi alebo v prípade kongregácií jedným, či už dočasným alebo trvalým sľubom, za určitým duchovným, mravným účelom. Zvláštnou odnožou rádov sú rytierske rády.

Benediktíni - Ordo Sancti Benedicti - najstaršia rehoľa západného typu. Ich patrónom je sv. Benedikt z Nursie, nar. 480 v Nursii - z. 543 v Monte Cassino, ktorý je zakladateľom prvého európskeho kláštora z roku 529, na vrchu Monte Cassino pri Neapole. Sídlili aj v Nitre na Zoborskom kláštore od 9. st. asi do roku 1470.

Kamalduli - Camaldulensians - rád, ktorý spájal prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Založil ho Sv. Romuald (951 - 1027) na začiatku 11. storočia, keď sa postaral o vznik kláštora Campus Maldoli v diecéze Arezzo v Toskánsku. Pápež Alexander II potvrdil ich pravidlá roku 1072 bulou "Nulli Fidelium". V Nitre boli usadený v Zoborskom kláštore v rokoch 1695 až 1782.

Františkáni - mužská žobravá rehoľa založená v roku 1209 sv. Františkom z Assisi. Tento typický mestský rád prišiel do Nitry v roku 1230 alebo 1238. Kláštor mali na okraji mesta a pôsobili tam do roku 1552, keď ich kláštor zničili Turci. Do mesta ich opäť povolal biskup Telegdy v roku 1630 do kostola a kláštora v hradnom areály, ktoré stále stoja.

Piaristi - mali vlastnú rehoľnú provinciu pre Uhorsko s centrálou v Ríme a ich poslaním bolo vyučovať mládež vo vlastných školách. Do Nitry prišli v roku 1698 z Prievidze a ich zásluhou mala Nitra po čase opäť vyššie školstvo. O krátky čas navštevovalo ich gymnázium asi 800 študentov. Piaristi si postavili v Nitre vlastný kostol i kláštor, ktoré dodnes patria k dominantám mesta.

Nazaréni - španielska rehoľa, ktorú založil v roku 1750 Ján Varela. Do Nitry ich povolal biskup Gustíni v roku 1766 zo Španielska, keď pre nich postavil na Mariánskom vrchu (dnes Kalvária) pri kostole kláštor, aby sa starali o chrám a pútnikov, ktorý sem pravidelne chodili. O rok na to mnísi odišli, pretože rehoľu nepotvrdil ani pápež ani panovníčka a tak kráľovským nariadením bola 15.1.1767 zrušená.

Vincentky - prišli do Nitry 8.9.1861 z Grazu zásluhou biskupa Palúckeho. Ich plný názov znie - Kongregácia kresťanskej lásky sv. Vincenta z Paul (1580 - 1660), založená 1630 a ich poslaním bola výchova dievčenského dorastu a v Nitre založili všetky typy škôl pre dievčatá od najnižšieho až po vyšší stupeň.

Verbisti - SOCIETAS VERBI DIVINI, rád založený v roku 1875 v Nemecku reverendom Arnoldom Janssenom, na šírenie katolíckej viery v pohanských krajinách. Po absolvovaní štúdia pôsobili ako misionári v rôznych častiach sveta. V Nitre sídlili v 20-tych v budove bývalého kamaldulského kláštora na Zobore a v rokoch 1926 - 28 im bola postavená vlastná reprezentačná budova podľa projektu architekta Milana Harminca na Kalvárii, kde pôsobili do začiatku 50-tych rokov, kedy ich násilne rozpustil a budovu znárodnil komunistický režim.

Saleziáni - ďalší z rádov, ktorý pôsobil i v Nitre, od roku 1942. Túto rehoľu založil v roku 1859 sv. Ján Bosco v Turíne so zameraním na vychovu mládeže a misie. V roku 1944 prišli do mesta aj Saleziánky.

Premonštrátky - Premonstratensian Canons - rád rehoľných kanonikov, založil ho v roku 1120 sv. Norbert v Prémontré vo Francúzsku. Do Nitry prišli v roku 1939.

Rytierske rády - (lat. Ordines militares) - formovali sa počas križiackych výprav za účelom obrany hradov, stráženia ciest, ošetrovania ranených a chorých a duchovnou správou v miestach pôsobenia. Spájala sa v nich vojenská aj duchovná zložka. Stali sa najlepšie organizovanými a najúčinnejšími zložkami vojsk. Najdôležitejšími rytierskymi rádmi boli:

Johaniti, dnes nazývaný Maltézski rytieri - rád založený roku 1099 v Jeruzaleme. V priebehu 13. storočia, hlavne po dohode s kráľom Belom IV v roku 1247, sa niektoré rytierske rády usadili aj na území dnešného Slovenska a svoju základňu mali Johaniti aj v Nitre. Maltézski rytieri existujú dodnes aj na Slovensku, ale nepôsobia v Nitre. Na ich čele je veľmajster, doživotne volený spomedzi profesných rytierov a ich centrom je Rím. Rád má medzinárodnú právnu subjektivitu a je členom OSN ako stály pozorovateľ.

Nemeckí rytieri - Ordo Equitum Teutonicorum - založený roku 1198 v Akkone. Rád vyvíja činnosť i dnes, aj na Slovensku. Svoje hlavné sídlo majú vo Viedni.

Templári - Milites Templi - vznikli roku 1119 v Jeruzaleme. Od 13. storočia pôsobili aj na Slovensku. Rád zrušil v roku 1312 pre jeho zámožnosť francúzsky kráľ Filip Pekný.