KYSUCE - ORAVA `96.

deň (príprav) 0.
Ako vždy, všetko sme zháňali na poslednú chvížu. Chceli sme ísť do Rakúska po najznámejšej cyklo ceste, ale to nám v dôsledku neočakávaných udalostí a zlého počasia nevišlo. Tak sme sa rozhodli, že bude dobrá i cesta po Slovensku v poradí už tretia v klasickej zostave Palo, Roman a Maroš. Tento krát Kysuce-Orava 96.
deň 1. (20.7. sobota)
Boli sme dohodnutý na 8:30 lenže ako vždy zasa sme to nestihli ako sme si to predstavovali. K Romanovi sme sa dotrepali až o desiatej. Našťastie na našej nálade to nič nezmenilo, čo nie je vždy tak. Všeci traja s pár kilami navyše konečne vyrážame. Naša cesta je približne naplánovaná ale nič sa nestane ak sa v nej počas jazdy spravia menšie zmeny. Pomaly sa rozbiehame a opúšťame naše rodné mesto Trnavu na severovýchod na Hlohovec častý ciež našich krátkych luftovačiek. Prechádzame popri Bučanoch a v Trakoviciach schádzame z hlavnej cesty. V Hlohovci sa pokúšame nájsť podnikovú predajňu Slovakofarmi a dokúpiť vitamíny, ale táto je zavretá. Stojíme aspoň v otvorených potravinách a doplňame zásoby minerálky a iných dôležitých nápojov. Naša cesta ďalej pokračuje cez Koplotovce, Jalšové, Sokolovce, Ratnovce do Piešťan, kde pri moste si dávame menšie občerstvenie. Ďalej pokračujeme cez Moravany, Ducové kde sa nám nad hlavami týči Kostolec velmožský vežkomoravský dvorec. Prechádzame ďažej cez Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves, Kočovce, Beckovskú Viesku až do Beckova, kde sa nám pred očami dvíha bralo so zrúcaninou Beckovského hradu. Zastavujeme sa v hostinci pod hradom kde vychutnávame chládok letnej záhrady. Je dosť teplo a stále nám nedá vydýchnuť protivietor, takže malé občerstvenie nám prichádza vhod. Po dopití povzbudzujúcich nápojov sa zberám ďažej ale zbytoku tria sa akosi nechce a najradšej by to zakotvil už tu. Po krátkej výmene názorov sa pokračuje po našej vytýčenej trase cez Trenčianske Stankovce, Trenčiansku Turnú do mesta módy Trenčína. Akosi sa nám začína zmrákať. Vrelo dúfame, že sme si tam tých hore nepohnevali a nezošlú nám sprchu. Snažíme sa prejsť Trenčínom čo najrýchlejšie a v top dvaja členovia začínajú robiť kiksi a predvádzať svoje orientačné schopnosti. Samozrejme Trenčín je vežkomesto a človek sa žahko odchíli od azimutu. Po šťastnom prejdení na druhú stranu Váhu prichádzame k prvému výraznejšiemu stúpaniu prvého dňa na Skalku známe miesto pútí. Po krátkom zjazde zastavujeme na lúke a dávame si obed. Stále sa nám mračí nad hlavami a vyvoláva to v nás stiesnené picity. Po „výdatnom" obede (konzerva, chleba a veža zeleniny) sa pokračujeme vcelku príjemnej a nenáročnej ceste popod hrebeňom Bielych Karpát. Pred obcou Skalka pozorujeme práce na tak dlho očakávanej diažnici, ktorá určite pridá na hluku tomuto málo frekventovanému miestu. Začína vykúkať slniečko a naša nálada sa nám samozrejme začína zlepšovať. Prechádzame cez Nemšovú, Brošice, Bolešov do Pruského kde odbočujeme k ciežu našej etapy na Vršatecké Podhradie.
Smerovú tabužu si asi niekdo skováva doma pre seba tak sme sa museli spýtať na cestu staršieho občana. Keďže si hmlisto spomínam na prevíšenie, ktoré sme pred pár rokmi absolvovali na aute, informujeme sa zhovorčivého starkého aj na prevíšenie. Dostali sme asi taký opis, že je tam zopár kopčekov s toho jeden prudší. Pomaly nabitý optimizmom opúšťame Pruské, že to nebude až také strašné. Avšak pohžad za dedinou na „mierne" kopčeku nás vyviedol z idilky. Veru museli sme aj chvížu tlačiť. Potom už fučiac a s vyplazenými jazikmi sme sa snažili prejsť toto záverečné vyvrcholenie dnešnej etapy. Najviac nás dorazilo keď popri nás prebehol cyklista ako rýchlik popri cúvajúcim trabantom. Vtedy nám z očí sršala závisť a chuť zahodiť kabele aj s nákladom do doliny a rozbehnúť sa za ním. Našťastie naše utrpenie sa pomaly blýžilo ku koncu. Konečne tabuža označujúca začiatok obce Vršatecké Podhradie. Prvé miesto kam nám padli oči bolo pravdaže miestne pohostinstvo s chladenými nápojmi, ktoré nás trocha postavili na nohy. Po chvíli oddychu pokračujeme popod hradným bralom až do sedla kde pokračuje cesta ku chatám, v ktorých dúfame sa nájde miesto na nocžach pre troch cykoturistov. Našlo sa. Boli sme vežmi radi. Ešte kým je svetlo ideme si prezrieť zrúcaniny Vršatca, trocha teplého jedla, hygiena a deň je za nami. Za tmy sme si dali pred spánkom trocha romantiky pohžadom na jasnú oblohu a rozsvietené považie a hurá do sveta snov, na ktorý sme sa už tešili.
deň 2. (21.7.nedeža)
Budíme sa v dobrej nálade. Dávame si teplé raňajky a čaj. Na vrchol leta je akosi zima. Ťažko povedať či tento rok je vôbec leto a či vôbec príde. Obliekame sa teplo lebo máme pred sebou ranný zjazd. Vychutnávame ešte pohžad s pod brala na považie a ide to z kopca. Zastavujeme v Pruskom kde skladáme tepláky a bundy a ide sa ďalej. Prechádzame cez Horovce, Lednické Rovne, Steženice a miernym zjazdom do Púchova a dažej popriVáhu cez Nimnicu. Miernym horekopcom ponad hrádzu Priehrady mládeže kke nás predbiehajú miestny štyria cyklisti. Chytáme sa do háku a dávame sa do reči a pýtame sa na najvhodnejšiu cestu. V Považskej Bystrici sa lúčime a prechádzame ponad Váh smer Považská Teplá. V Teplej zchádzame z hlavnej cesty, aby sme si prezreli Manínsku tiesňavu. Pred tiesňavou sa zastavujeme v kempe a v prístrešku sa púšťame do obeda. Tu sa mi stáva prvá nehoda. Pri otváraní sardiniek sa záhadne ocitol olej z konzervy na mojom tričku. Ako to v takýchto prípadoch býva zvykom, niektoré osoby ide roztrhnúť od smiechu. Nenadarmo sa hovorí „Najväčšia radosť škodoradosť ". Po snahe zachrámiť tričko pred škvrnami sa i ja púšťam do obeda. Po chutnom obede pokračujeme v našej ceste. Prechádzame pomedzi mohutné bralá Manínskej tiesňavy a kochámeza bzurčiacov bystrinou. Prechádzame Záskalím a obdivujeme prekrásnu dolinu. Neďaleko cesty vyviera upravený prameň pri ktorom si dávame prestávku a dopžňame čerstvú vodu. Pokračujeme do Vrchteplej, kde sa pýtame na cestu do Hradnej. Jedna pani nám povedala že sa dá prejsť po lesnej ceste ale, že sa vraj „narajfujeme". A veru sme sa aj „narajfovali". Kúsok za námestím sme odbočili do prava na požnú cestu. Išli sme do kopca popri lese až sme prišli na lúku na hrebeni. Museli sme sa z toho tlačenia trocha spametať. Potom už nasledovalo „len" rajfovanie. Nie je to nič moc ísť prudkým zjazdom po lesnej ceste a ešte s pár kylami na zadnom kolese navyše. Našťastie všetko sme zvládly bez problémov a z Hrabovej sme mohly vychutnávať zjazd po kvalitnej asfaltke a obdivovať Súžovské skaly. Zastavujeme v súžove, kde robíme foto a kupujeme pohžadnice. Prechádzame cez Jablonové, kde po chvíli neradi vchádzame na hlavnú cestu. Po dvoch kilometroch z nej schádzame na Bytču. Z Bytče ideme na Kotešovú, kde odbočujeme do žava - smer Kysuce. Prechádzame cez Vežké Rovné, odkiaž začína stupák na Semeteš. Na vrchole si dávame krátku pavzu na vydýchanie a oblečenie si teplákov. Zjazd si vychutnávame plnými dúškami. Sme vežmi prekvapený keď ces cestu pred nami ani nie päť metrov prebiehajú srnky. Prichádzame na hlavnejšiu cestu a vchádzame do mesta Turzovka. Podža brožúrky Kysuckej cyklomagistrály nachádzame chatu Nataša v časti Turkov, ktorá je na naše požutovanie plná. Snažíme si nájsť nocžach niekde v seníku, čo je však beznádejné.
Vtom ako zázrak nám pomohla rodina Cudráková, ktorý nás pozvali ďalej ako svojich. Dokonca pani domáca bola taká milá, že nám spravila i praženicu. Po chutnej večeri a hygiene zaliezame do spacákov.
deň 3. (22.7. pondelok)
Zobúdzame sa v teple rodinného domu, umývame sa a lúčime sa s domácimi, ktorý od nás nechceli za ubytovanie nič zobrať. Zastavujeme sa ešte v obchode, kde dokupujeme čerstvé pečivo a opúšťame Turkov i Turzovku smerom na Čechy. Po pár kilometroch vchádzame opäť do Turzovky-Predmier, kde odbočujeme na Korňu kde sa pýtame na Korňanský ropný prameň. S menšími obtiažami ho nachádzame a čudujeme sa, že tu nie je ohžadom takej zaujímavosti žiadna zmienka okrem zhrdzavenej tabule. Tu vybalujeme naše „nádobíčko" a púšťame sa do raňajek s pohžado obdivujúcim protižahlý hrebeň posiaty samotami. Po naraňajkovaní opúšťame prameň a vraciame sa do Predmiera. Prechádzame cez Klokočov, Hlavice a popri roztrúsených osadách prichádzame do Olešnej a Staškova, kde prichádzame na hlavnú cestu do Čadce. Z Čadce pokračujeme po vežmi frekventovanej ceste spájajúcej Kysuce s Požskom a Českou republikou. Pozorujeme tu prácu na diažnici, ktorú tu určite všetci privítajú. Konečne v Krásnom nad Kysucou odbočujeme na širokú málo rušnú cestu, kedysi spojnicu Oravy a Kysúc. Je ako keby vyschnutá rieka. Nedávnym stavitežom vežkolepej priehrady Nová Bystrica akosy nevistalo miesto na umiestnenie dôležitej spojnice. Prechádzame Zborovom, Klubinou, Starou Bistricou, kde pri rieke Bystrica nachádzame peknú lúčku s lavičkami okolo ohniska na ktorých sa púšťame obedovať. Ďalej pokračujeme cez Novú Bystricu až k priehrade, kde zamíkame bicykle a po 335 schodoch vychádzame na hrádzu vodárenskej nádrže, ktorá by mala zásobovať pytnou vodou celé Kysuce. Žiaž vraj nie je využitá na tožko ako kedisi rozhodli. Vraciame sa späť na križovatku a pokračujeme cez Vychylovku k Múzeu kysuckej dediny kde sme naplánovali koniec dnešnej etapy. Zisťujeme, že je pondelok a skanzen i Historická lesná úvraťová železnica majú dnes vožno. Takže sa púšťame na zbežnú prehliadku len tak na „sucho" bez sprievodcu. Spomínam si na moju jedinú návštevu pred tromi rokmi a hodnotím čo sa zmenilo. Staré drevenice v spojení s prírodov tu tvoria prekrásnu harmóniu žahodiacu oku. Prebudený z romantiky sa začíname obhliadať po vhodnom mieste na nocovanie. Pred vchodom do skanzena nachádzame vojenský stan s mladými žuďmi. Prímajú nás medzi seba pričom môžme pod ich strechou jednu noc prespať. Dozvedáme sa, že pomáhajú pri obnove železničky a od jedného člena družiny dostávame aj prednášku o jej histórii. Pred večerou si dávame krátku prechádzku do dediny bez nákladu. Zisťujeme, že sa nám akosi žahko šliape. Čím to asi je? Dobre vyhladnutý sa v tábore púšťame do večere. V priatežskom kruhu si posedíme pri táboráku a hajde do sveta relaxácie.
deň 4. (23.7. utorok)
Ráno sa breberám do peknej „kosy" a rozmýšžam nad tým, kedy asi príde leto. Zhadzujem zo seba všetko čo sa dá obliecť a idem sa umyť do neďalekej bystriny. Táto príjemná vodička ma rýchlo proberá do reality. Začína každodenný kolobech raňajky, balenie, odchod. Po rozprave v mužstve preca len ešte chvížu ostávame. Predsa si nenecháme ujsť jazdu na železničke. Vsúčastnosti premáva len na úseku skanzen - Kubatkovci a späť no do budúcna by mala premávať i po originálne riešených šturcoch. Keďže prvá jazda začína až 9:15 máme zasa trocha malé oneskorenie. Po romantickej jazde sa prebúdzame do reality a začíname pekne do kopca. Sme milo prekvapený keď zisťujeme, že je tu vubudovaná prekrásna nová asfaltka, ktorá však na oravskej strane ako keby uťal končí. Našťastie už to ide z kopca. Po peknom vytriasacom privítaní na Orave vchádzame zasa na asfaltku do Oravskej Lesnej. Pokračujeme cez rozťahanú Lesnú, Zakamenné ppopri Lokci do Zakamenného. Prechádzame po moste a ďalej po brehu Oravskej priehrady, kde nás chytá čas obeda. Zastavujeme pri letnej reštaurácii kde si naše vnútro chladíme nápojom a posilňujeme sa paštétou. Ďalej putujeme cez hrádzu až do Trstenej, kde niektorý členovia by silou mocou chceli pokračovať na Požsko. Našťastie im to miestny občan prekazil. Cez miestne udičky sa dostávame na správnu cestu. Prechádzame Liesekom a Vitanovou kde odbočujeme blyžšie k Roháčom. V Oraviciach sa pohrávame s myšlienkou kúpeža v termálnom kúpalisku. Na nešťastie však Romanova galuska na zadnom kolese akisi „zýva prázdnotou".
Smola o zábavo na najblyžšiu pol hodinku máme postarané. Mierne znechutený opúšťame Oravice Blatnou dolinou do Zuberca. Cesta je mierne rozbitá. Práca na nej však naznačuje, že o rok bude už asi v lepšom stave. Po stupaní nás čaká zjazd v ktorom môžme vychutnávať masív Roháčov. Miernym kopcom vchádzame do Zuberca kde sa hneď zastavujeme v hostinci na občerstvení. Rozmýšžame či ešte dnes stihneme prejsť Roháčsku dolinu. Nevieme síce kde zložíme hlavy na noc ale dúfame, že sa nám niečo podarí nájsť. Prechádzame cez Zuberec okolo Múzea oravskej dediny, popri Zverovke stále do kopca, ktorý naberá na strmosti. Prechádzame cez posledné parkovisko pre autá ktoré končí závorou. Pokračujeme k nášmu ciežu už nie vežmi tempom vzdialemým od slimačieho. Stretávame posledných turistov, ktorý na nás zazerajú ako keby videli bicykel po prvý raz. Konečne prichádzame na koniec cesty pri Tatiakovom jazere. Sadáme si na lavičky pri zavretom bufete a pri pri západe slnka za roháčske končiare si dávame večeru. Robíme foto a už sa rútime dole v ústrety k nážmu päť hviezdičkovému „hotelu". Náš „hotel" seník sme si vytypovali pri šžapaní do kopca. Sme však nemylo prekvapený keď zisťujeme, že je obsadený. Na šťastie práve jeden trojlôžkový apartmán je ešte vožný. Vybažujeme spacáky a obklopený voňavým senom sa vrháme do rýše snov.
deň 5. (24.7. streda)
Prebúdzame sa do nevžúdneho daždivého rána. Posledný deň a takto škaredo sa začína. Z nášho vyhriateho seníka sa nám nechce ani nos vystrčiť. Dávame si raňajky, balíme a čakáme na vyčasenie. Prestáva pršať ale je zatiahnuté. Nasledujeme naše dve spolubývajúce a pripravujeme sa na odchod. Posledná výmena pozdravov a už to ide z kopca. Som v čele a zastavujem pred skanzenom kde ma môj týmový kolega naberá do zadného kolesa. Všetko je v poriadku len zadné koleso sa my akosi nechce krútiť. Nevadí prasknuté špice sa vymenia. Horšie, že všetky špice sú v poriadku. Robíme teda nechcenú prestávku a vinník Roman sa snaží koleso aspoň trocha vycentrovať. Prichádzame do Zuberca kde odbočujeme do žava na liptov. Miernym kopcom prechádzame okolo kameňolomupod Pálenicou, popri Hutách sa spúšťame dole kopcom odkiaž sa zdvíha novo vybudovaná cesta ponad Kvačiansku dolinu. Je to pekný stupák nie ani tak prudký ako dlhý. Konečne sme na vrchole odkiaž nás už čaká iba zjazd na úroveň Liptovskej Mary. Prechádzame Liptovskú Sielnicu popri Hliníku a Potoka cez Bešeňovú do Liptovskej Teplej, kde sa zastavujeme na obed a spomíname na leto pred dvoma rokmi keď sme tadiažto prechádzali do Tatier. Pokračujeme cez Liskovú do Ružomberka kde zisťujeme, že nám ide vlak až za dve hodiny a tak nasadáme na bicykle a po hlavnej ceste cez źubochňu prichádzame do Kražovan kde pár metrov pred obcou nás chitá prekrásna letná búrka. Prekrásne ukončenie. Už len čakáme na náš a hurá domov.
Priznávam sa 480 km za štyri a 3/4 dňa nie je žiaden športový výkon ale o to nám až tak nejde. Nám ide však predovšetkým o to, aby sme videli na vlastné oči to čo sme nemali možnosť doteraz vidieť. Tým čo sa na podobné putovanie ešte len chystajú prajem vežapekných zážitkov a dúfam, že sa v budúcnosti niekde stretneme pri brázdení ciest s „pár" kilami na vyše.

Späť

e-mail: pkasala@post.sk